Dynastia Tang

Dynastia Tang (618 - 907) je všeobecne považovaná za zenit čínskej civilizácie. Jej prosperita, poriadok a stabilita nemajú v dejinách obdobu. Hlavné mesto Chang'an bolo najväčšou metropolou sveta. Priťahovalo diplomatov z celej zemegule a vytváralo tak z Číny skutočnú “Ríšu stredu”. Úspechy dynastie Tang zostávajú pre mnohých Číňanov dodnes zdrojom inšpirácie.

Tak, ako väčšina čínskych dynastií, sa aj dynastia Tang vynorila z obdobia chaosu, ktoré vyústilo do konca predchádzajúcej éry, v tomto prípade dynatie Sui (851 – 618). V roku 617 Li Shimin presvedčil svojho otca Li Yuana, kráľa štátu Tang, aby zväčšil počet vojakov v Taiyuane. Do piatich rokov dokázali potlačiť všetky povstania a nepokoje po celej ríši. Li Shimin prevzal trón v roku 626 a nazval sa Cisár Taizong dynastie Tang.

Tang Taizong je považovaný za jedného z najväčších cisárov v čínskej histórii. Na jednej strane bol vojenským géniom, ktorý dokázal veliť vojakom na bojisku vzdialenom tisíce míľ, na druhej strane bol znamenitým poetom, spisovateľom a krasopiscom (kaligrafií).

Cisár Taizong si vážil svoj ľud a podľa toho aj vládol. Založil literárnu akadémiu, ktorú využíval na získanie talentovaných úradníkov do štátnej správy. Bol taktiež veľmi známy tým, ako dokázal využívať silné stránky svojich poddaných, bol nezvyčajne tolerantný a naklonený konštruktívnej kritike a rade. Jeho prístup sa vyplácal a Čínu doviedol k najpokojnejšiemu a najstabilnejšiemu obdobiu. Hovorí sa, že aristokracia a jednoduchí ľudia žili harmonicky a šťastne s veľmi nízkym výskytom kriminality a obmedzenou korupciou na úradoch. Historické záznamy toto obdobie opisujú ako časy kedy:

Kupci a obchodníci cestovali slobodne bez strachu z banditov; väzenia ostávali prázdne a ľudia nemali potrebu zamykať svoje brány; štedrá úroda bola pravidelná a desať litrov ryže stálo iba 3 až 4 qian; cestovatelia putujúci z hlavného mesta do mesta Lingbiao alebo z mesta Shandong na pobrežie si nepotrebovali pripravovať zásoby, zásoby potravín vždy mohli dostať po ceste.

Taizong rozšíril tento prístup až za hranice Číny. Aj keď dynastia Tang mala mimoriadne vojenské schopnosti, rozhodol sa použiť pokrokové kultúrne a politické vymoženosti svojej ríše, aby k ríši pritiahol a pripojil ďalšie etnické menšiny smerom na západ až z oblasti dnešného Kazachstanu.

Dynastia Tang sa vyznačovala pohostinnosťou a otvorenosťou k cudzincom, na cisársku Čínu veľmi zriedkavými javmi. Národy z celého sveta posielali diplomatov a učencov, aby študovali čínsku kultúru a dynastia Tang prijímala hospodárske a náboženské odlišnosti. Viac ako 400 krajín vzdávalo hold cisárom dynastie Tang a odhadom viac ako 100 000 cudzincov sa usadilo v hlavnom meste Chang’an. Známy tangský básnik Wang Wei napísal:

Nebeských deväť brán odhalilo palác a jeho nádvoria;
A mnoho krajín sa uklonilo Korune z perál.

Dynastia Tang bola tiež veľmi aktívnym obdobím rozvoja troch náboženstiev – konfucianizmu, budhizmu a taoizmu. Skúšky do cisárskej štátnej služby boli zmenené a sústredili sa na Konfuciovo učenie. V roku 645 sa zas zo svojej púte vrátil mních Xuanzang, ktorý zo starovekej Indie doniesol budhistické písma. Hovorí sa, že cisár Tang Taizong mnícha osobne privítal na moste Zhuque a vystrojil oslavu za prítomnosti stovák vysokých štátnych a vojenských predstaviteľov. Cisári dynastie Tang mali priezvisko Li a odvolávali sa na Lao-Tzu (alebo Lao-c´, zakladateľ školy Tao) ako na svojho predka.

Za dynastie Tang prekvitala taktiež poézia. Táto éra inšpirovala slávnych básnikov ako Li Po (známy získavaním svojich nápadov z vínovej fľaše v tvare tekvice), Tu Fu (významný básnik a historik v jednej osobe), Wang Wei (tiež vynikajúci maliar) a veľa, veľa ďalších.

Obdobie od vlády Tang Taizong-a po obdobie vlády jeho potomka cisára Xuanzong-a ohraničuje 130 rokov prosperity, často považovaných za vrchol čínskej kultúry. Ale zlatý vek nemôže trvať večne. V roku 775 generál An Lushan a jeho stúpenec generál Shi Siming vyprovokovali nepokoje, ktoré trvali takmer celú dekádu  a mali za následok stratu miliónov životov. Oslabilo to centralizovanú vládu cisára a jeho byrokratického aparátu, čo nakoniec vyústilo do pádu celej dynastie.