Opičí kráľ na Ohnivej hore

Jedným z najobľúbenejších epizód z klasického čínskeho románu Cesta na západ je príbeh Opičieho kráľa a „princeznej so železným vejárom“. Tento príbeh, naplnený humorom a ľsťou, zabával mnohé generácie čitateľov a bol upravený a prerozprávaný do mnohých podôb, vrátane tej javiskovej v predstavení Shen Yun.

Nájdeme tu našich hrdinov (Opičiak, Prasiatko, Piesočný mních, a mních Tang) , ktorí sa vybrali na západ, aby získali budhistické písma a priniesli ich späť do Číny. Unavení od nekonečnej chôdze si začínajú všímať pôdu pod nohami (alebo pod labkami či paprčkami), ktorá je stále teplejšia a teplejšia. Keď sa už chôdza stane neznesiteľnou, dorazia k zdroju tohto tepla: k horskému hrebeňu s nehasnúcimi plameňmi, ktoré ožarujú nebo a napĺňajú zem.

Skutočná Ohnivá hora, v blízkosti severného okraja púšte Taklamakan v provincii Xinjiang (Sin-ťiang).

Popri Ohnivej hore nič nerastie a prejazd cez ňu zjavne neprichádza do úvahy. Objaví sa aj miestne Božstvo, ktoré sídli v jej blízkosti, aby pútnikov informovalo o tom, že plamene dokáže skrotiť iba jediný nástroj: železný vejár. Toto je najcennejšia vec vo vlastníctve nesmrteľnej princeznej, ktorá prebýva vo sviežej a chladnej skorocelovej jaskyni neďaleko odtiaľ. Jej zázračný vejár by niekoľkými mávnutiami dokázal navždy uhasiť horské plamene.

Opičiak rýchlo zamáva na rozlúčku a rozbehne sa požičať si tento zázračný vejár. Veď kto by už len mohol odmietnuť prepožičanie hoci aj veľmi vzácneho nástroja niekomu, kto sa podujal na také šľachetné putovanie?

Ako sa ukáže, princezná so železným vejárom ho veru odmietnuť môže. Princezná v sebe ešte stále prechováva zášť z predchádzajúceho stretnutia. Opičiaka víta veľmi vlažne a snaží sa ho oklamať falošným vejárom. Popudený opičiak sa dožaduje pravého vejára. Princezná ho však prinúti, aby sa tejto myšlienky rýchlo vzdal. Vytiahne svoj kúzelný vejár a predvedie mu jeho skutočnú silu – jediným veľkým mávnutím odveje Opičiaka do zabudnutia. Návštevu týmto považuje za vybavenú.

Princezná so železným vejárom odfúkne Opičiaka preč.

Železný vejár je tkaný z palmových listov, naplnený kúzelnými silami a princezniných nepriateľov dokáže odviať 80 000 kilometrov ďaleko. Ale keďže Opičiak je tiež úžasne zázračný, odvialo ho iba do diaľky 50 000 kilometrov. Namrzený z tejto porážky spustí veľký nárek.

Opičiak ale šťastnou náhodou pristál na hore, ktorá je domovom známej Bódhisattvy. Bohyňa ho pozdraví a keď sa dozvedá, že sú hrdinovia v nepríjemnej situácii, daruje mu zázračnú guľu (ktorá dokáže spútať vietor). Tento nástroj ho uchráni pred vejárom princeznej, keď ho bude chcieť znovu odfúknuť preč, čo i len o maličký kúsok.

Opičiak sa vďaka Božstvu dostáva späť do hry. Jedným úžasným kotrmelcom vyletí späť ku skorocelovej jaskyni a sebavedome vtrhne dnu. To, čo sa začalo ako napätá situácia s nepríjemným koncom sa teraz obracia na neúprosný boj.

Opičiak si vytrhne zopár zlatých vlasov z hlavy, ktoré sa premenia na jeho klony, aby mu pomohli v boji s princezninými poddanými. Princezná vstupuje do roztržky s dvoma mečmi. Keď si však uvedomí, že si s Opičiakovou zlatou palicou nedokáže poradiť, uchýli sa k svojmu železnému vejáru. Ale tentoraz, bez ohľadu na to ako veľmi s ním veje, Opičiak neustupuje, pretože ho chráni zázračná guľa Bódhisattvy. Ohromená princezná sa vzdáva a odovzdáva svoj poklad do rúk Opičiaka.

Nakoniec sa Opičiak vracia späť k svojmu vyprahnutému majstrovi Tangovi a k svojim bratom, ktorí ho čakajú na úpätí Ohnivej hory. Vejár zostal verný svojej povesti a niekoľkými zázračnými mávnutiami uhasil mohutné plamene. Naši hrdinovia pokračujú ďalej vo svojej posvätnej ceste na západ, ale najskôr vrátia poklad jeho majiteľke.

Čo sa týka princeznej so železným vejárom, podarí sa jej uhasiť hnev vo svojom srdci a rozhodne sa venovať svojej vlastnej duchovnej kultivačnej ceste. Nakoniec tiež získava osvietenie.

Tanečné vystúpenie Shen Yun z roku 2017 uviedlo túto epizódu z Cesty na západ na svoje javisko, kde sa diváci mohli zoznámiť s mnohými postavami príbehu, ako aj s nezbednosťou samotného Opičiaka.