Dynastia Ming

Prvý cisár dynastie Ming, Ming Taizu (Ming Tchaj-cu), sa nenarodil ako člen kráľovskej rodiny.  Narodil sa ako čínsky roľník menom Zhu Yuanzhang (Ču Jüan-čang) a plánoval svoj život žiť ako budhistický mních.  Ale keď sa Mongolmi vedená dynastia Yuan (Jüan) začala oslabovať vnútornými mocenskými spormi, Zhu sa pridal k práve vznikajúcemu povstaniu a čoskoro sa stal veliteľom mocnej armády.

V roku 1368, niekoľko rokov potom, čo jeho vojsko obsadilo Nanjing (Nan-ťing), sa Zhu prehlásil za cisára a založil dynastiu Ming.  Takto Číne opäť vládlo etnikum Han (Chan). V priebehu nasledujúcich dvoch storočí regionálny a globálny vplyv Číny narástol. Vznikli tu tri zo štyroch najvýznamnejších klasických čínskych literárnych diel a bol vybudovaný veľkolepý palác Zakázaného mesta.

Dynastia Ming dosiahla svoj vrchol za vlády tretieho cisára Ming Chengzua (Ming Čcheng-cu,1403-1424). Presťahoval hlavné mesto z Nanjingu do Pekingu. Bol vynikajúcím vojenským stratégom, nechal postaviť Zakázané mesto a významne prispel k svetovému prieskumu a šíreniu humanitných a spoločenských vied. Ming Chengzu získal priezvisko Yongle (Jung-le), čo znamená „večné štastie“. Tento titul odráža prosperitu jeho éry a kultúrne a vojenské úspechy, ktoré možno porovnať so slávnymi dynastiami Han a Tang (Tchang).

Veľkým prínosom Ming Chengzua pre čínsku kultúru bolo zhotovenie Encyklopédie Yongle, monumentálneho diela, ktoré pokrýva veľké spektrum oblastí od astronómie cez medicínu, až po teóriu jinu a jangu. Encyklopédiu tvorí viac než 3,7 miliárd slov a uchováva veľké množstvo starovekých diel. Do dnešného dňa sa z nej zachovalo len niekoľko častí.

Dôležitou súčasťou v živote obyvateľov dynastie Ming bolo náboženstvo a filozofia. Taoizmus rozkvital hlavne za vlády cisára Jiajinga (Ťia-ťing, 1521-1567). Bol zbožným a oddaným učeníkom taoistickej školy a nechal postavit tri slávne chrámy v Pekingu: Chrám slnka, Chrám zeme a Chrám mesiaca.

Medzi najväčšie prínosy éry Ming sa považujú tri romány napísané v ľudovom nárečí. Ich príbehy sú dodnes jednými z najobľúbenejších diel čínskej literatúry. Ide o diela Príbeh Troch ríš, Príbeh jazerného brehu a Cesta na západ. Viaceré vystúpenia Shen Yun prezentujú na javisku práve epizódy z týchto klasických diel, ako napríklad dobrodružstvá Opičieho kráľa.

Tri dôležité osobnosti, které stelesňujú dosiahnuté úspechy dynastie Ming:

• Zheng He (Čeng Che, 1371–1433): Admirál, ktorý bol poverený cisárom, aby preskúmal Indický oceán a Pacifik. Podnikol sedem výprav behom 28 rokov. Navštívil viac ako 30 krajín a dostal sa až k východnej Afrike a Červenému moru. Niektorí historici tvrdia, že sa doplavil až do Ameriky (niekoľko desaťročí pred Kolumbom). Jeho expedície dopomohli k rozvoju medzinárodného obchodu a šíreniu čínskej kultúry.

• Li Shizhen (Li Š'-čen, 1518–1593): Významný bylinkár, akupunkturista a lekár čínskej medicíny. Napísal encyklopédiu Bencao Gangmu (Pen-cchao kang-mu, Súpis stromov a bylín). Bola to najrozsiahlejšia kniha tradičnej čínskej medicíny, ktorá sa používa dodnes ako zdroj kľúčových informácií.

• Wang Yangming (1472–1529): (Wang Jang-ming, 1472–1529): Úradník-filozof za vlády cisára Jiajinga. Wang presadzoval neo-konfuciovskú školu, ktorá sa časom stala hlavným prúdom filozofie konfucianizmu.

Na konci vlády cisára Shenzonga (Šen-cung, 1573–1620) začala dynastia Ming upadať. V posledných rokoch krajinu sužovali korupcie a konšpirácie úradníkov eunuchov. V roku 1644 dynastia skončila v rukách povstalcov roľníkov, na čele ktorých stál Li Zicheng (Li C'-čcheng), a posledný cisár Weizong (Wej-cung) následne spáchal samovraždu.