Tri kráľovstvá: Získanie šípov pomocou slamených lodiek

Pochádzajú tie najlepšie dary od priateľov, alebo nepriateľov? Keď majster vojenských stratégií potrebuje vyrobiť 100 000 šípov za tri dni, príde na veľmi vynaliezavé riešenie – získa šípy priamo z lukov a tulcov od nezvyčajného dobrodinca.

Príbeh v celej svojej kráse

Po zvrhnutí dovtedy veľkolepej dynastie Han v roku 220 n. l., sa ocitla Čína v jednom z najbúrlivejších období, aké v tých časoch zažila. Čína, kedysi nazývaná „Ríša stredu“, sa rozpadla na tri štáty – severný, juhovýchodný a juhozápadný. Táto éra, sprevádzaná vojenskými konfliktami a bojmi o moc a prežitie, bola známa ako Tri kráľovstvá.

Toto dramatické obdobie je zaznamenané v mnohých historických spisoch a príbehoch. Najznámejšie z nich sú Príbehy Troch ríš. Román je považovaný za jeden zo štyroch veľkých klasických diel čínskej literatúry. Uchováva príbehy o tamojších generáloch, štátnikoch, vojenských veliteľoch, nebojácnych hrdinoch a zradných zloduchoch navždy živé.

Obsiahle dielo zo 14. storočia, ktoré je rozsahovo porovnateľné s dielom Tolstoja Vojna a mier, popisuje rôzne pestré príbehy, oživené napoly vymyslenými historkami, zdobenými nadprirodzenosťou. Jeden z takýchto príbehov vykresľuje aj číslo klasického čínskeho tanca v predstavení Shen Yun z roku 2015 s názvom „Získanie šípov pomocou slamených lodiek“.

Ústrednou postavou príbehu je Zhuge Liang, kancelár severozápadného štátu Shu. Je zapísaný do dejín ako najvýznamnejší a najgeniálnejší vojenský stratég všetkých dôb a román mu prisudzuje dokonca ešte neuveriteľnejšie zásluhy.

Boj o kontrolu

Píše sa rok 208 n. l. a armáda čínskeho štátu Wei zo severu si razí svoju cestu na juh v nádeji, že sa jej podarí naprieč celou Ríšou stredu sformovať cisárstvo. Vojenské jednotky, vedené ambicióznym ministrom Cao Caom, sú silné a povzbudené víťazstvami, ktoré postupne získavajú. Keď dorazia k brehu rieky Yangtze, utáboria sa a čakajú na nasledujúcu bitku.

Pri mohutnom toku rieky ležia štáty Shu a Wu. Cítiac veľkú hrozbu, ktorá sa na nich valí zo severu, a vedomí si prevahy ich nepriateľa, vodcovia štátov Shu a Wu uzatvoria dočasnú koalíciu – tak trochu zúfalý pokus o odvrátenie hroziaceho náporu vojenskej sily Wei.

Zhuge Liang má za úlohu radiť generálom armád Shu a Wu a musí vymyslieť spôsob, akým ustáť armádu Cao Caa zo severu. Majster taktiky ponoril svoju myseľ do sformulovania stratégie – a južania dúfajú, že sa stane zázrak.

Plán

Zhuge zrazu dostáva neočakávaný nápad. Aj keď jeho Shu a susedia Wu sú technicky spojenci, generáli z Wu nie tak celkom dôverujú Zhugemu a závidia mu jeho legendárne schopnosti. Dokonca aj v tejto chvíli, kedy by mali byť jednotní, ich žiarlivosť vedie k tomu, aby vymysleli plán, ktorý by im pomohol zbaviť sa Zhugeho.

Informujú ho o tom, že plánujú útok na severnú armádu a budú potrebovať 100 000 šípov – naozaj obrovské množstvo munície. Vravia mu, že útok sa začne do desiatich dní. Aj keď sa to zdá byť nesplniteľná úloha, musí prísť na to, ako im dať to, čo si vyžiadali. Inak bude čeliť poprave. Vždy pokojný Zhuge im odpovedá, ovievajúc sa svojim vejárom z jastrabích pierok: „Dajte mi tri dni, viac nepotrebujem.“

Zhuge trávi prvé dva dni prípravami na svoju tajnú operáciu. Zhromažďuje 20 rýchlych člnov, pričom do každej z nich osádza 30 vojakov. Každú skupinu vojakov potom obklopí falošnými vojakmi vystlanými slamou – v podstate armádou strašiakov.

Na tretí deň berie svojho dôverne známeho generála Lu Sua (v tanečnom čísle Shen Yun má na sebe modré oblečenie) a vedú lode krížom cez širokú rieku Yangtze. Lu Su v skutočnosti nevie, čo má Zhuge v pláne, a ako sa približujú k nepriateľskému brehu, začína byť trochu nervózny.

Šípov ako kvapiek dažďa

Ocitajú sa na nepriateľskom území a celá rieka je zahalená do hmly. Zhuge nariaďuje svojim vojakom, aby vydávali vojenské pokriky a bubnovali na vojenské bubny. Nepriateľ, vystrašený veľkým krikom a oslepený hmlou, vystreľuje prúdy šípov, ktoré smerujú k hluku.

Zhuge rozmiestňuje svoju flotilu do línií, čelom k nepriateľskému táboru. Keď sa šípy rozpršali – silnejšie než krúpy a ostrejšie než ľadovce – posádka sa jednoducho schovala za slamených panáčikov, ktorí sa premieňajú na obrovské ihelnice. Keď panáci vstrebali dostatočné množstvo šípov a predná časť lode sa už nakláňa pod ich váhou, Zhuge otáča lode, a nastavuje im zadnú časť. Ako sa na nich znova zosype spŕška ďalších šípov, lode naberajú rovnováhu.

Nakoniec Zhuge smeruje svoje ježaté loďky k domácemu brehu, kde ho už vítajú zmätení generáli z Wu.

„Ako sa ti podarilo vymyslieť taký geniálny plán?“ opýtali sa zdráhavo, ale s obdivom.

„Dobrý generál sa musí dobre vyznať nielen v stratégií boja, ale tiež v astronómií, geografií, veštení a v princípoch jinu a jangu,“ odpovedal Zhuge. „Predvídal som hustú hmlu už tri dni dopredu, a tak som vymyslel môj plán.“

Konfrontácia pri Červenom útese

Vďaka Zhugeovmu majstrovskému plánu bola armáda Shu a Wu riadne vyzbrojená a pripravená na útok. Zhuge si nerobil žiadne starosti kvôli tomu, že bojuje so zapožičanými šípmi, pretože mal v úmysle ich rýchlo vrátiť.

To, čo nasledovalo potom, sa zapísalo do dejín ako bitka pri Červenom útese. Tých 100 000 šípov bolo kľúčových k prvému víťazstvu vojenských jednotiek z juhu. Podarilo sa im odraziť Cao Caov útok a zatlačiť späť to málo, čo zostalo z jeho armády.

A tak ľudia zo štátu Wu a Shu zostali v bezpečí. Rozdelené časti Číny sa dostali do vyrovnanej patovej situácie a tak začalo obdobie Troch kráľovstiev – éra, ktorá okúzľuje historikov a spisovateľov už takmer dvetisíc rokov.