Jaskyne Mogao v Dunhuang

V severozápadnej Čine sa nachádza oblasť Koridor Hexi (Che-si). Na juhu je ohraničená púšťami, na severe rozľahlými planinami a na východe a západe horami. V tomto úzkom priesmyku nájdeme oázové mesto Dunhuang (Tun-chuang). Je to posvätná zastávka na Hodvábnej ceste. Dunhuang je už po stáročia pre unavených cestovateľov výnimočným miestom, a to nielen preto, že je obchodným centrom. Asi 24 kilometrov od jeho rušných tržníc ležia jaskyne Mogao (Muo-kao), ktoré sú domovom dych vyrážajúcich a vo svete výnimočných zbierok budhistických malieb a sôch.

Jaskyne Mogao, ktoré boli vytvorené v roku 366 n. l., sú tiež známe ako „Jaskyne tisícich budhov“, a sprevádza ich okúzľujúci príbeh.

Legenda hovorí o budhistickom mníchovi menom Le Zun (Le Cun), ktorý bol na ceste do Západného raja. Keď prechádzal púšťou Gobi, zastavil sa pri hore Sanwei (San-wej), blízko Dunhuangu. Objavil tam neobyčajný prameň. Svoj smäd uhasil jeho sladkou vodou a usadil sa, aby si odpočinul.

Bol súmrak, a ako tam obdivoval západ slnka, zrazu sa hory pred ním rozžiarili. Zodvihol hlavu a uvidel nádherného zlatého Budhu Maitréju, ako sa vznáša na oblohe. Objavilo sa tam aj tisíc žiariacich budov, okolo ktorých poletovali víly a hrali nebeskú hudbu.

Le Zun, hlboko dojatý žiarivým výjavom, sa ihneď rozhodol tam zostať a osláviť túto veľkú udalosť. Keďže sa naučil maľbu a sochárstvo, vložil teda svoje nadanie do umeleckého stvárnenia svojej vízie.

Ubehlo niekoľko rokov a na toto miesto prišiel ďalší budhistický mních menom Fa Liang, ktorému sa naskytol rovnaký výjav. Fa Liang potom vyplnil druhú jaskyňu maľbami a sochami, ktoré zachytávali tieto nebeské scény.

Mogao sa rýchlo stalo pútnickým miestom pre budhistov, umelcov, úradníkov a mnoho ďalších. Do hory Sanwei bolo vytesaných viac ako 500 jaskýň, a mnohé z nich vznikli počas dynastie Tang (Tchang). Dnes sú známe ako Dunhuang či jaskyne Mogao a ukrývajú v sebe niektoré z najpozoruhodnejších umeleckých diel dynastie Tang.

Jedna z najznámejších sôch v Magao je hlinená postava Budhu Maitréju. Má viac ako 30 metrov a je jednou z najväčších na svete. V neskoršom období boli jaskyne vyplnené náboženskými písmami a nespočetným množstvom budhistických nástenných malieb.

Pre starodávnych Číňanov, ktorí verili, že nebesia ochraňujú zbožných ľudí, boli jaskynné výjavy nezvyčajne okúzľujúce. Niektoré maľby vykresľovali veľkolepú vážnosť Budhu, iné zase pekelné utrpenie hriešnikov. Všeobecne sa verilo tomu, že sa božstvá ukazovali skutočným veriacim, takže videné scény boli považované za verné zobrazenia, záblesky z vyšších sfér.

Tanečné predstavenie Shen Yun s názvom Sen v jaskyni Dunhuang je venované tomuto dedičstvu. V tomto čísle sa unavený sochár, ktorému došla inšpirácia, uloží k spánku. Za svoju zbožnosť je odmenený tým, že jeho výtvory pred ním vo sne ožívajú.